
Theodore Robert Bundy, známý ako Ted Bundy, sa v rokoch 1974 až 1979 v štátoch
Washington, Utah, Colorado a Florida dopustil desiatok vrážd mladých žien, ktoré svojím
šarmom, inteligenciou a pritažlivou tvárou vylákal na schôdzku a potom ich tupým
nástrojom či ušktením zbavil ich relatívne krátkeho života. Presný počet jeho obetí nie
je dodnes známi, prekázané mu bolo „len“ takmer 30 vrážd. Jeho prvou obeťou sa stala
Carol DaRonch 8. 11. 1974. Sám Bundy tvrdí, že príčinou jeho brutálnych činov je
vlastná závislosť. Vraj sa ako veľmi mladý stal otrokom vlastných predstáv. V 12 rokoch
našiel prvý krát pornografický časopis a to ho údajne velmi ovplivnilo. Podla jeho
vlastných slov pornografia škodí ľudom a je príčinou vražd a znásilňovania. Ted bol po
5 rokoch svojho vyčíňania v Spojených štátoch dopaadnutý a odsúdený k trestu smrti na
elektrickom kresle. Noc pred svojou smrťou sa rozhodol poskytnúť televizny rozhovor Dr.
Jamesovi Dobsonovi (rozhovor mate dole). V ňom hovoril o svojich pocitoch, ale tak tiež
o tom, ako vyrastal v kludnej a milujúcej rodine a ako ťažko ho poznamenali
pornografické časopisy a knihy, ktoré obsahovaly detailné popisy, obrázky a fotky,
najdené v knihkupectvách a často v smetiakoch v nedalekom susedstve. Prostredníctvom
televízie poslal k ľudom akési posolstvo o tom, že ludia musia zabrániť šíreniu
pornografie, ktorá dokáže i zo slušného mladíka, akým bol podľa neho on sám, urobiť
sadistického kriminálnika, ktorý unáša, vraždí a znásilňuje ženy. Ráno o 7:06 dňa 25.
1. 1989 bol posadený na elektrické kreslo a po 10 minutách, behom ktorých mu do tela
bolo pustených 2000 voltov, bola konštatovaná smrť. Jeho posledným prianím bolo s
láskou pozdravovať jeho rodinu a priatelov.
Carole Ann Boone se z anonymnej americkej ženy zmenila v manželku Teda Bundyho. Táto
žena nebola nijak výraznou osobnostou, dokial nepoznala a nezamilovala sa do vtedy
obžalovaného muža. Bola ochotna vzdať sa všetkého, len aby mu bola blížšie. Odsťahovala
sa zo Seattlu do Gainesvillu na Floridu, aby s ním mohla tráviť každú voľnú chvíľku.
Vďaka tomuto vzťahu vošla do podvedomia neuveritelnému počtu ludí, novinári ju
prenasledovali a ona ochotne odpovedala na ich otázky. Po prepustení z práce boly tieto
rozhovory jej jediným príjmom penazí. Jej sebavedomie stúpalo, napriek tomu bola snáď
jediným človekom v Štátoch, ktorý naozaj veril (alebo chcel veřiť), že Bundy je
nevinný. Stále tvrdila, že je moc milý, nežný, priateľský, chápavý, že by to nikdy
nedokázal, nikdy by nikomu neublížil, nevedel by to. Opakovala, že ona ho naozaj pozná.
Dôkazy však boly nekompromisné a nevyvrátiteľné a Ted bol odsúdený. Po Bundyho obvinení
z beštiálnych vrážd, bola požiadaná pred porotou o ruku a túto ponuku peijala. Časom mu
dokonca porodila dieľa. Mala snáď vätšiu vytrvalosť a vieru v jeho nevinnosť než on
sám. Po ôsmich wokoch slepej podpory ho však prestala navštevovať, znenadania
pochopila, že je naozaj skutočným vrahom (bolo to dva roky pred jeho popravou). Ale čo
ju k tomuto zlomu peesvedčilo, nikdo přesne nevie. Skutočný príbeh jedného masového
vraha a jeho manželky.
Poznali by sme takého človeka medzi ostatnými? Možno Vás zamrazí...
Ted Bundy poskytol nasledujúcí rozhovor Dr. Dobsonovi, ktorý bol taktiež natočený na
video.
Dr. Dobson: Zatra ráno o siedmej hodine budete popravený. Aké máte myšlenky?
Ted Bundy: Nebudem si nahovárať, že naplno ovládam situáciu, která ma zajtra
čaká. Chcel by som použíť posledné minúty svojho života tak, aby som za sebou zanechal
pozitívne svedectvo, ktoré pomôže ostatným. Je pravda, že mám klud v duši, ale to asi
preto, že mám možnosť byť s vami.
Dr. Dobson: Zacneme rodinou. Vyrástol ste v rodine, kterú by sme mohli zo
všetkých hladísk nazvať ako vzorný domov.
Ted Bundy: Absolutne.
Dr. Dobson: Nebol ste fyzicky, sexuálne ani emocionálne ohrozovaný ani
zneužíváný?
Ted Bundy: Nikdy, v žiadnom prípade. To je tragédia mojho života. Vyrástol som v
dobrom rodinnom prostredí. Mal som oddaných a milujúcich rodičov. Mám štyroch bratov a
jednu sestru. Deti boly stredom rodiny a pozornosti. Pravidelne sme navštevovali
kostol. Moji rodičia nepili alkohol, nekfajčili, nepoznal som rodičovské hádky a
nezhody.
Dr. Dobson: Žiadny domov však nieje perfektný?
Ted Bundy: To je pravda, ale mal som pevný, kresťanský domov a vedenie. Dúfám,
že sa nebude nikto snažiť zvaliť vinu na rodinné prostredie, ktoré by ovplivnilo moje
chovánie. To je to, čo chcem zdôrazniť. Ako mladý chlapec, keď mi bolo 12, 13 som mimo
domov, v miestnych obchodoch objavil pornografiu. Horel som zvedavosťou a často som
našiel pornografické časopisy v košoch v našom susedctve. Čas od času som našiel alebo
objavil pornografické knihy, viac grafické a detailné. Také isté téma som hltal i v
detektývnych časopisoch.
Dr. Dobson: Samozrejme, tento materiál graficky zobrazoval násilie. Je tomu
tak?
Ted Bundy: Áno a teraz hovorím z vlastnej skúsenosti. Pornografia obsahuje
fyzické násilie spojené so sexuálnym násilím. Táto kombinácia prináša chovanie, ktoré
je otrasné popísať.
Dr. Dobson: Rád by som tomu porozumel lepšie. Zašiel ste najďalej jak je možné v
literárnej a vizuálnej fantázií, ktorá vo vás vzbudila túžbu tieto fantázie prežiť v
skutočnosti?
Ted Bundy: Áno, ale všetko začalo postupne. Rozhodne sa moje chovanie nezmenilo
cez noc. Z vlastnej zkúsenosti viem, že pornorgafia, násilie a sexualita je postupná
závislosť, keď človek začne hladať silnejšie, viacej grafické zážitky. Ale i tento druh
pornografie má svoj limit. Človek dospeje k bodu, keď mu nestačí čítať a vidieť.
Dr. Dobson: Čo je najdôležitějšou otázkou posledných hodín vášho života?
"Myslíte na zničené životy svojich obetí a ich rodiny? Sám viete, že sa ich životy
nikdy nevrátia do normálnej situácie."
Ted Bundy: Samozrejme.
Dr. Dobson: Ťaží Vás vina, výčitky svedomia?
Ted Bundy: Viem, že budem obvinený, že slúžim opät sám sebe. Ale to je už za
mnou. Možem odpovedať jak sa cítim. Iba s Božou pomocou som schopný si uvedomiť, na
naštastie príliž neskoro, ale lepšie neskôr ako nikdy, bolesť a utrpenie, za kterú
nesiem zodpovednosť. V posledných dňoch so mňou hovorilo množstvo vyšetrovatelov o
nevyriešených vraždách i o vraždách, ktoré som spáchal. Bolo to velmi tažké znova
prežiť roky hrozy a strašné pocity, s ktorými sa musím vyrovnať. To môžem urobiť iba s
Božou pomocou. Cítil som bolestť, cítil som znovu a znovu všetkú tú hrôzu.
Dr. Dobson: Istě si viete predstaviť aký ohromný cynizmus k vám chová verejnosť
i tí, ktorí vás poznajú a vedia o vašich činoch. Iste súhlasíte, že k tomu majú všetky
dôvody. Neviem, či môžte povedať niečo na svoju obhajobu, ktorej by niekto uveril.
Napriek tomu, včera večer ste povedal a sám viem od Johna Tannera, že ste prijal
odpustenie Ježíša Krista, že ste odovzdal svoj život a pevne veríte. Čerpáte z toho
silu v posledných hodinách svojho života?
Ted Bundy: Áno. Nemôžem povedať, že si človek môže zvyknúť na tien smrti.
Nemôžem povedať, že sem tak silný, že už mi nič nevadí. Nie je to nič príjemného.
Samota nepridá, ale musím povedať, že každý z nás prejde údolím tieňu smrti sám, jeden
po druhom a nekonečné milióny ludí, ktorý žili na tejto zemi už prešli. Ja sa chcem
podeliť o skúsenosť, ktorá ovplivnila životy mnohých. Som pripravený.
My vieme, že iba Boh je ten, kto spraví posledný súd. Nie je na nás, aby sme súdili,
ale aby sme sa poučili z jednej ľudskéj tragédie, ktorá ovplivnila desiatky životov a
veríme, že ovplivní i tisíce životov tých, ktorí v pornografii vidia nevinnú zábavu
Čítané: 439 x