JIM JONES - JONESTOWN | 06.08.2010

Pre mnohých je jeden mesiáš za dvetisíc rokov zúfalo málo. No ak hľadáme nejakého nového, mali by sme si dať pozor. Varovať nás môže prípad reverenda Jima Jonesa. Masová samovražda jeho stúpencov 18. novembra 1978 dala slovu „sekta“ pachuť smrteľného nebezpečenstva. (perex)

Jones sa narodil 13. mája 1931 v Indianapolise a už v mladosti vynikal schopnosťou nadchnúť ľudí, aby ho nasledovali. V 50. rokoch už bol uznávaným kazateľom, pričom v roku 1964 sa stal pastorom v Amerike rozšírenej cirkvi Kristovi učeníci (Disciples of Christ). Táto cirkev bola v tom čase známa najmä otvoreným prístupom k černošskému obyvateľstvu, čo v 60. rokoch v USA zďaleka nebolo samozrejmosťou. Jones si tak získal mnohých stúpencov čiernej pleti i vďaka nekompromisnému presadzovaniu rasovej rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Preto neprekvapuje, že sám seba označoval za reinkarnáciu nielen Ježiša Krista a Budhu, ale i Vladimíra Iľjiča Lenina, v mene ktorého hlásal „apoštolský socializmus“.

„Ľudový“ chrám s kopou peňazí
Začiatkom 60. rokov Jones založil novú sektu v rámci cirkvi Kristových učeníkov nazvanú Chrám ľudu. Presťahoval sa z Indianapolisu do Kalifornie, kde na predmestí San Francisca kúpil väčší dom a spravil z neho hlavný stan svojej sekty. Rôznymi „zázrakmi“ a liečiteľskými úspechmi získaval stále širší okruh stúpencov, od ktorých sa nechal oslovovať „otec“. Priazeň verejnosti si získal progresívnymi myšlienkami o rasovej a sociálnej rovnosti, k budovaniu pozitívneho imidžu prispievali i dobré vzťahy Jonesa s vplyvnými politikmi, napríklad s budúcim prezidentom Jimmym Carterom či starostom San Francisca Georgom Mosconesom. Štedro obdarúval i novinárov, aby o ňom čo najviac písali. Očiam verejnosti zatiaľ unikalo, odkiaľ získaval peniaze. Ak však niekto chcel do sekty vstúpiť, musel sa v jej prospech vzdať všetkého majetku, prepísať na Jonesa svoju životnú poistku i budúci starobný dôchodok.

Nesmrteľný otec
Jones niekedy využíval až detsky naivné triky, aby ohúril svojich stúpencov. Na jednej ceremónii si najal falošného atentátnika, ktorý naňho vystrelil slepými nábojmi. Keď pripravená falošná krv zafarbila jeho košeľu, dav zamrel v hrôze. Jones sa však rýchlo víťazoslávne objavil pred veriacimi a hlasom mladého boha všetkým oznámil, že práve zažili zázrak. A ako dodal, tiež dôkaz, že jeho, „otca Jonesa“, nemožno len tak ľahko zabiť.
Mlyny štátnej mašinérie občas melú pomaly, ale isto. O hospodárenie sekty, ktorá vďaka majetku Jonesových stúpencov disponovala nemalým majetkom, sa časom začal zaujímať federálny daňový úrad. Okolo sekty sa navyše začali množiť prípady nevysvetlených vrážd. Hrozilo vyšetrovanie, ktoré mohlo Jonesa rýchlo dostať za mreže. Preto sa rozhodol pre únik. Kúpil pozemok v Guajane, v Južnej Amerike, kam sa spolu s približne 900 členmi sekty presťahoval. V lete roku 1977 tam založil tábor, ktorý nazval Jonestown, čiže Jonesovo mesto.

„Idyla“ v džungli
Život v Jonestowne bol navonok prezentovaný ako sebestačná poľnohospodárska komunita šťastných ľudí, ktorí žijú v objatí prírody s milovaným otcom Jonesom, ďaleko od trápení a nespravodlivosti zlého sveta všade inde. Podmienky v Jonesovom meste pripomínali skôr nacistické koncentračné tábory, čo sa verejnosť začala dozvedať, až keď sa objavili prví šťastlivci, ktorým sa z toho pekla podarilo ujsť. Hovorili o ťažkej nútenej práci, zneužívaní, potláčaní základných ľudských práv. Obyvatelia tábora museli dokazovať oddanosť otcovi Jonesovi dobrovoľným nácvikom samovrážd, čo znamenalo, že dostali pohár ovocnej šťavy, o ktorej im Jones povedal, že môže, ale nemusí byť otrávená. Na povel ho museli vypiť, kto odmietol, bol kruto potrestaný.

Výprava kongresmana Ryana
Situáciu sa podujal prešetriť kongresman Leo Ryan, ktorý so sebou zobral osemnásť novinárov z rôznych amerických médií vrátane reportéra a kameramana televízie NBC. Do Guajany prileteli 15 novembra. Počas trojdňovej návštevy bola inšpekcia zahŕňaná nezvyčajnou pozornosťou, len sa im zdalo zvláštne, že všetci sa akosi nervózne usmievajú a správajú sa veľmi neprirodzene. Jonesova ochranka mala všetkých návštevníkom neustále pod kontrolou a nemohli sa voľne pohybovať po tábore.
Inšpektori odchádzali 18. decembra. Ryan žiadal, aby Jones dovolil komukoľvek zo svojho tábora odísť s ním. Prihlásilo sa 15 ľudí, Jones nemal námietky. Keď však delegácia po opustení tábora prišla na neďaleké letisko, dohonil ich traktor s vlečkou plnou Jonesových ozbrojencov. Tí začali strieľať. Ryanov sprievod a utečenci z Jonestownu padali ako muchy, skúšali sa skryť za kolesá stojacich lietadiel, ktoré ich pôvodne mali odviezť do bezpečia. Útok prežil zvukár NBC Steven Sung, ktorý predstieral, že je mŕtvy. Vďaka nemu máme svedectvo o tom, čo sa na letisku odohralo. Kongresmana Ryana zabili medzi poslednými. Ako sedel schovaný za kolesom lietadla, pristúpil k nemu muž s puškou a z tesnej blízkosti mu vpálil guľku rovno do hlavy.

Samovražda či vražda?
O následnom dianí máme len zmätené správy od tých, čo sa im podarilo zachrániť útekom do džungle. Obyvatelia Jonestownu dostali grepový džús obohatený kyanidom, kto ho odmietal vypiť, bol bez milosti zastrelený. Výsledkom bolo vyše 900 mŕtvych, o presnom čísle sa zdroje rozchádzajú. V ten deň odišiel zo sveta i veľký spasiteľ Jones. Neotrávil sa, ale zastrelili ho. Či išlo o samovraždu, alebo mu niekto z tohto slzavého údolia pomohol, sa už pravdepodobne nedozvieme. Prípad dodnes nie je uspokojivo vyriešený.

Roman Moravčík