ROZPOR | 03.11.2011

Na najnovší album od ROZPORu čakali s veľkými očakávaniami nielen Bratislavskí skins, ale prakticky celá škála priaznivcov (nielen) miestnej jakš takš podzemnej hard rock scény. Samozrejme, pod pódiom je to ešte stále väčšinou vyholené, no verím, že po zpropagovaní ich zatiaľ jednoznačne najkvalitnejšej dosky, v dave určite pribudnú chrbtovky Doom, Inepsy, Kreator alebo Meteors a možno zbadáte aj Sekiera, či Malaria. ROZPOR nikdy neboli a asi ani nechceli byť čisto Oi! kapela. Prvé demo v sebe nieslo ešte trocha starého doznievajúceho Bratislavského disbeatu 90-tych rokov, "Organizovaný punk" sa pohrával s thrashovými gitarami, ktoré ešte viac vynikli na "...zido bolsevyckych fetakoch", kde už zaznelo ska/reggea, alebo aj gothic/new wavové "Parte". Dnešným albumom sa kapela od popisky Oi! vzďaľuje asi najviac, resp. primiešava najširšie spektrum vplyvov, čo sa jej kurva darí, bez straty vlastného ksichtu!

Hneď prvá skladba "4 ročné obdobia" dáva jasne najavo, že punkový dogmatizmus a trendovosť môžete hľadať inde a šlape ako istý podtitul celého albumu. Špinavý rocknroll punk s maximálne chytlavým refrénom, až bluesovou basou o zbytočnosti bariér medzi rôznymi undergroundovými štýlmi. Songu "Nechápem" zas dominuje hlavný Motorheadovský rif podporený skvelým gitarovým sólom a textom o nezmyselnosti volieb. Sebakritickú "Nestala sa z nás už pičovina?" už väčšinou poznáte z, na asociálnych sieťach hodne rozširovaného, profi klipu. Drží si ROZPORovskú hardcore/punkovú vizáž, ale opäť sa na povrch razí Anglicko spred 30 rokov. Trocha klasická "Absurdnosť" a hard-rocková "Nájdi si svojho nepriateľa", posledné dva záseky na strane A, už taký hitový potenciál nemajú, no textovo sa držia vysoko nad priemerom, tak ako vlastne aj zbytok skladieb, a v porovnaní s predošlými bookletmi dospeli k výraznejšej kvalite.

Strana s názvom Crust, no s chybne nalepeným kolečkom Oi!, vyhráva. Rozbieha sa s našlapaným exploitedsko/motorheadovým thrash punkom "Zostarnúť mladý". A hneď v druhej drážke prvý z dvoch pomyselných vrcholov, "Môj boj proti digitálnej dobe" s pod kožu sa vŕtajúcim zborovým refrénom, rozoberajúcim tému, ktorej dôvod žiaľ asi ¾ Rozporovského publika vôbec nepozná. Paradoxne, songu "Nemáte gule" tých gulí trocha chýba. Všimnete si to však iba zťažka, keďže si celý čas klepete do rytmu. Nasleduje top nr. duo, skvelá melancholická bluesovo/billy ladená "Chcel by som byť ako mačka", kde Sepul dokonca vymenil basu za kontrabas a veru svojmu postu nie je nič dlžný, naopak, mne behajú zimomriavky po chrbte. "Veterné mesto" rozbieha jednoduchá basová linka v studenom gothic/new wave duchu, s chladným textom mrazenie na chrbte pokračuje a to, čo kapela skúsila na predošlom albume v "Parte", tu potiahli o hodne ďalej a skutočne dosiahli žiadaný výsledok. Trefne zvolený song na záver "Nič nekončí" je pre mňa tak trocha překladatelskej vořýšek, keďže absolútne nemám páru, do jakej škatulky by sa dal nacpať. Výraz "pomalý gotický hardcore/punk" sa asi najviac blíži k realite, udávajúc veľmi vhodnú bodku za týmto asi 40 minútovým posluchom.

Záverom si neodpustím pár slov o grafike, ktorej kraľujú Datrové veselé primitif punk kresby. Výsledný dojem však mierne kazí bezvaječné PC spracovanie, ktorému by vôbec neškodila štipka klasického špinavého cut n paste ducha na úkor sterility.

Myslím, že posledným počinom sa legenda Bratislavského Oi! punku ukázala v najlepšom možnom, až neočakávanom, svetle. Svojej inými prisudzovanej popiske sa ale vzdialili zatiaľ na míle. Uvidíme, kto bude touto cestou kapelu nasledovať.

9/10

lidl

Čítané: 1038 x